NOC NA HRADE
Bola krasna jasna noc. Ako stvorena na nocnu prechadzku. Prisla som na autobusovu zastavku. Moj ciel bol uz vopred urceny..Devin... Krasne miesto a v noci este krajsie. Nastupila som na spoj cislo 28. V autobuse bolo ticho, okrem bezdomovca zjavne pod vplivom alkoholu sa tam nenachadzal nik.Vystupila som.... bolo az nevydrzatelne ticho a preto som z vrecka vytiahla mp3 prehravac. Zapla som satyricon a zapocuvala sa do Satyrovho genialneho hlasu. Po ceste som zazrela dvojicu na lavicke. Zmocnil sa ma smutok. Spomenula som si na osobu ktoru som uz dlhsie lubila a bola som smutna ze tu nemoze byt so mnou. V mysli mi preblysla myslienka ze mozno ani nechcela. V dialke som zazrela tu nadhernu zrucaninu... a odrazu sa mi premietli vsetky tie okamihy, ktore sme tu stravili hranim Draciho Doupe, ked som si zo vsetkeho najviac zelala aby som sa mohla stat elfkou aj v skutocnosti. Zacinala byt zima. Zamierila som na moje obvikle miesto. Po Dunaji sa plavila vyletna lod. Bola odporne snobsky zariadena. Zmocnil sa ma odporny pocit a este vacsmi som si zacala uvedomovat , ako velmi nenavidim tuto konzumnu spolocnost. Odvratila som zrak prave zacala pesnicka Lake of fire. Uvedomila som si ze mi je nadherne najlepsia pesnicka ktora kedy uzrela svetlo sveta a najkrajsie miesto ake v Bratislave poznam. Uz mi chybala len jedna vec od ktorej sa uz snazim dost dlho si odvyknut. Sadla som si na studeny kameny mur.Vzduch bol tak neuveritelne vonavy. Prave po tmavej oblohe preletel vtak. S obdivom som sledovala tu lahkost s ktorou maval kridlami. Vediet tak lietat. Obzriet si tu krasnu hviezdnu oblohu z blizka. Mesiac bol v splne. Vrhal krasne biele svetlo na okolitu krajinu a odrazal sa na hladine Dunaja, ktory bol ako velke zrkadlo. Prave v tej chvili som si uvedomila, ze sa mi na prehravaci minuli baterky. Zlozila som si sluchatka a odlozila si ho spat do vrecka. V tej chvili mi bolo jasne ze bez hudby budem musiet premyslat. Snazila som sa potlacit vsetky zle myslienky. Premyslala som nad nadhernymi zazitkami z este neskonceneho leta. Netusila som kolko je hodin a bolo mi to jedno, kedze nasi odisli na chatu a ja som mala vb. Nocny chlad zacinal byt neznesitelny a mne bola len v tricku s kratkymi rukavmi neznesitelna zima. Vytiahla som z vrecka zapalovac, ktory stale nosim pri sebe. Je to jeden z tych zlozvykov, ktore vam ostanu aj ked skoncite s fajcenim. Uvedomovala som si ze je to chranena krajinna oblast a ze je tu zakaz zakladania ohna, ale aj napriek tomu som nasla par paliciek a spravila si maly ohnik. Tak prijemne hrial. Zacala som vnimat tu samotu. Ohnik pomaly dohorieval. Odrazu som si vedomila ze na svete mozno nie som az tak sama a iste existuju aj ludia ktori ma maju radi a hovoria si priatelia. S touto krasnou myslienkou som vstala, zmietla popol z murika a vykrocila smerom na zastavku. Autobus prisiel hned vystupila som na zastavke a zamierila domou vybrala som z vrecka kluce a odomkla byt. Moje prve kroky smerovali ku skrini. Otvorila som zasuvku a vybrala z nej krabicku Malboriek ktoru som si tam odlozila pre pripad ze by som to nevydrzala a znova zacala fajcit. Dlho som si ju drzala v ruke a rozmyslala co s nou urobim. Nakoniec znovu skoncila v zasuvke kde lezi doteraz. Lahla som si a onedlho som zaspala. Rano som sa prebudila a rozhodla sa ze znova navstivim to krasne miesto aby som znovu videla ako vyzera zaliate slnkom.
2.7.2006
Katy
Komentáre
je to krásne napísané
aj mne sa to páči
hm, napísané citlivou a premýšľavou dušou...
;)